Vláda v septembri 2025 predstavila a následne schválila tretí konsolidačný balíček, ktorý má už od 1. januára 2026 priniesť do štátnej kasy dodatočných 2,7 miliardy eur. Ide o mix daňovo-odvodových zmien, vyšších odvodov, obmedzenia sviatkov aj úspor vo verejnom sektore. Hoci cieľom je zníženie deficitu, reálne dôsledky pocítime my všetci – zamestnanci, podnikatelia aj domácnosti.
Vyššie odvody pre zamestnancov a živnostníkov
Od 1. januára 2026 sa zvyšuje zdravotné poistenie pre zamestnancov aj zamestnávateľov. V praxi to znamená, že každý zamestnanec bude platiť o 1 percentuálny bod vyšší odvod z hrubej mzdy.
Príklad:
- Pri hrubej mzde 1 500 € mesačne dnes zamestnanec odvádza 60 € na zdravotné poistenie.
- Po zvýšení sa táto suma zvýši na 75 €, čo je o 15 € viac každý mesiac.
Zvýšené odvody sa dotknú aj SZČO, ktoré budú platiť vyššie minimálne preddavky do zdravotnej poisťovne. Vláda očakáva, že toto opatrenie prinesie približne 200 miliónov eur ročne do systému zdravotníctva.
Nové dane a zvýšená DPH
Ďalším opatrením je zavedenie 10 % dane z poistenia, ktorá sa dotkne všetkých domácností. Navyše, zvýši sa DPH na vybrané potraviny – konkrétne sladkosti, slané pochutiny a sladené nápoje, a to na 23 %. Vláda týmto krokom sleduje jednak vyššie príjmy do rozpočtu, no zároveň tvrdí, že ide aj o nástroj podpory zdravšieho životného štýlu.
Progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb
Jedným z kľúčových opatrení balíčka je zavedenie progresívneho zdaňovania, teda systému, v ktorom rastie daňová sadzba spolu s výškou príjmu. Cieľom je, aby väčšie daňové bremeno niesli tí, ktorí zarábajú výrazne nad priemerom.
Od roku 2026 budú platiť tieto sadzby:
- 19 % – pre ročné zdaniteľné príjmy do výšky 60 000 € (väčšina zamestnancov, živnostníkov a bežných domácností zostane v tejto sadzbe).
- 25 % – pre ročné zdaniteľné príjmy od 60 001 € do 120 000 €.
- 30 % – pre ročné zdaniteľné príjmy nad 120 000 €.
Okrem sadzieb zostáva zachovaná aj nezdaniteľná časť základu dane, ktorá sa bude aj naďalej odvíjať od životného minima. V praxi to znamená, že zamestnanec s priemernou mzdou nebude platiť viac, no ľudia s nadštandardnými príjmami budú odvádzať podstatne vyššiu daň.
Vláda argumentuje, že toto opatrenie prinesie do rozpočtu približne 250 miliónov eur ročne a zároveň prispeje k „spravodlivejšiemu“ rozloženiu daňového zaťaženia. Kritici však upozorňujú, že vyššie sadzby môžu viesť k daňovej optimalizácii či presunu príjmov do zahraničia.
Obmedzenie odpočtu DPH pri automobiloch
Ďalšou zásadnou zmenou je obmedzenie možnosti odpočtu DPH pri kúpe a používaní firemných automobilov.
Od 1. januára 2026 si podnikatelia budú môcť uplatniť odpočet DPH len do výšky 50 %, ak sa vozidlo využíva aj na súkromné účely. Doteraz platilo, že ak podnikateľ vedel preukázať, že auto je používané primárne na podnikanie (napríklad cez knihu jázd), mohol si uplatniť 100 % odpočtu DPH.
Nové pravidlo sa bude vzťahovať na:
- osobné motorové vozidlá (najmä služobné autá používané zamestnancami),
- leasingové zmluvy uzatvorené po 1. januári 2026,
- náklady spojené s prevádzkou vozidla (pohonné hmoty, opravy, servis).
Podnikateľ, ktorý bude chcieť uplatniť plný odpočet DPH, bude musieť preukázať, že automobil je používaný výlučne na podnikanie – teda bez akejkoľvek možnosti súkromného využívania. V praxi to znamená prísnejšie vedenie evidencie a kontrol zo strany daňových úradov.
Vláda si od tohto opatrenia sľubuje ročný prínos približne 150 miliónov eur a argumentuje tým, že v súčasnosti sa firemné autá často využívajú aj na súkromné účely, čím štát prichádza o významné daňové príjmy.
Menej voľných dní a zmeny pri PN
Balíček zasahuje aj do pracovného života. Od roku 2026 sa má znížiť počet voľných dní, čo bude znamenať viac pracovných dní v roku a tým aj vyššiu produktivitu. Zároveň však narastie záťaž na zamestnancov, ktorí už dnes upozorňujú na vysoké tempo práce.
Od roku 2026 sa mení povinnosť zamestnávateľa pri úhrade náhrady mzdy počas PN zamestnanca.
- Doteraz: zamestnávateľ platil náhradu príjmu prvých 10 dní PN.
- Po novom: zamestnávateľ bude povinný hradiť náhradu mzdy až prvých 14 dní PN.
Táto zmena znamená vyššiu záťaž pre firmy, predovšetkým menšie podniky, kde každá dlhšia absencia zamestnanca výrazne komplikuje prevádzku. Na druhej strane má opatrenie znížiť výdavky Sociálnej poisťovne a prispieť k stabilizácii verejných financií.
Dôchodky a podpora v nezamestnanosti
Seniori budú aj naďalej dostávať 13. dôchodok, avšak od roku 2026 do roku 2028 nebude dochádzať k jeho každoročnej valorizácii.
To znamená, že výška 13. dôchodku zostane na úrovni roka 2025, a teda v nominálnej hodnote sa nezníži, ale v reálnej hodnote (vzhľadom na infláciu) postupne klesne.
Vláda uvádza, že ide o dočasné opatrenie s cieľom ušetriť v priebehu troch rokov približne 450 miliónov eur, no opozícia a seniorské organizácie kritizujú tento krok ako zásah do životnej úrovne dôchodcov.
Od januára 2026 sa upravuje aj systém podpory pre nezamestnaných.
- Prvé 3 mesiace nezamestnanosti zostáva dávka vo výške 50 % z predošlej mzdy.
- Od 4. mesiaca sa podpora začne postupne znižovať – napríklad na 40 % a neskôr na 35 %.
Cieľom je motivovať uchádzačov o prácu, aby sa čo najskôr vrátili na trh práce, a zároveň znížiť finančné zaťaženie štátu. Vláda očakáva, že takto ušetrí viac ako 100 miliónov eur ročne.
Čo to znamená v praxi?
Konsolidačný balíček 2026 prináša mix opatrení, ktoré sa snažia znížiť deficit štátu. Na jednej strane ide o kroky, ktoré by mali dlhodobo stabilizovať verejné financie. Na druhej strane však znamenajú vyššie náklady pre firmy, nižšie čisté mzdy zamestnancov a prísnejšie podmienky pre nezamestnaných či seniorov.
Preto možno povedať, že hoci balíček sleduje legitímny cieľ, otázkou zostáva, či rozloženie záťaže medzi jednotlivé skupiny je spravodlivé.
